|
NEBOJ SA KLÁSŤ SVOJEJ VIERE OTÁZKY
Neboj sa prejsť týmto procesom. Viera, ktorú ti odovzdali rodičia či katechéti, bola viera, ktorá nutne musela byť upravená pre tvoje detské vnímanie a chápanie, pretože si bol ešte dieťa.
Preto teraz, keď ním už nie si, neboj sa klásť otázky pravdám svojej viery. Nijaká otázka nie je zakázaná. Rodičia a zbožní učitelia a možno aj farár tým nebudú nadšení, pretože sa otváraš riziku, že o svoju vieru prídeš. Hrozí ti, že hľadanie ťa zavedie niekam inde.
Ibaže takto je to nutné. Keď to neurobíš, tvoja viera ostane detská a postupne behom rokov detinská a z teba sa stane fundamentalista. Zo strachu, že by to predsa len mohlo byť inak, budeš lipnúť na litere a na rituáloch a budeš odsudzovať všetkých, ktorí vidia veci trebárs aj o milimeter inak.
Ty sa ale nemôžeš naveky opierať o vieru rodičov. Nechaj ich tŕpnuť úzkosťou a nechaj ich za teba sa vrúcne modliť – je to zdravé aj pre nich. Veď dospievanie bolí – nielen teba, ale aj ľudí navôkol.
Židovstvo a kresťanstvo si trúflo urobiť niečo, na čo si napríklad islam nikdy netrúfol. Analyzovať posvätné texty Písma slovo za slovom, pozerať sa na ne očami kritiky, porovnávať preklady, poukazovať na nezrovnalosti, hľadať paralely s „nesvätými“ textami... Rob to aj ty podobne. Čítaj, pýtaj sa, hľadaj, modli sa!
Áno, riskuješ, že sa z teba stane trebárs budhista alebo šintoista alebo ateista. Ale ak chceš byť k sebe úprimný, musíš tou cestou prejsť. To pretavovanie v tebe sa ale môže skončiť skokom do viery – a to teraz hovorím ako kňaz – a ty možno znova objavíš zlatý poklad katolíckej viery.
Zistíš, že mnohé bystré a horúce mladé hlavy, presne také, ako si ty dnes, sa rodili po všetky stáročia, nebáli sa spochybňovať, premýšľať a všetko si vyargumentovať. Tým ľuďom šlo o pravdu úplne rovnako ako tebe. Mnohé z ich mien vstúpili do dejín – Origenes, Augustín, Dominik, Tomáš Akvinský, Terézia z Ávily, John Henry Newman, Gilbert Keith Chesterton, Edith Stein, Thomas Merton a mnohí ďalší. Boli to osobnosti, nie slepé stádo.
Pokiaľ to dopadne takto a ty z procesu vyjdeš živý a zdravý a vynoríš sa opäť nad hladinu a zhlboka sa nadýchneš, si pripravený na sviatosť birmovania, tvoja viera bude zrelšia, slobodná a odvážna. Neznamená to, že budeš všetko vedieť a mať odpovede na všetky otázky. Viera je cesta, na ktorej sa stále budeš učiť a poznávanie Boha sa neskončí nikdy.
Keď nebudeš mať odvahu do tohto procesu ísť, môžeš sa podobať tomu mužovi z geniálne krátkeho príbehu Anthony de Mella. Tento sa chcel naučiť matematiku tak, že sa pozrel na zadanie príkladov a následne si hneď vzadu v učebnici našiel riešenia. Ako dodáva Mello, iróniou je, že tie riešenia sú správne. Ale ty keď sa chceš niečomu naučiť, musíš tomu venovať čas, musíš premýšľať.
Podobne ak chceš ísť cestou viery, musíš premýšľať, hľadať cestu. A k tomu patrí aj blúdiť i nachádzať.
(Marek Vácha, Nevyžádané rady mládeži, str.51) |